archive

Je čas na *poriadny* článok.

21. listopadu 2011 v 13:05 | posted by L.
Ja viem, som tak strašne zodpovedná, že navštevujem obľúbené blogy a píšem sem pravidelne dlhé články. Ou, to by bolo krásne, však? Ale ja uznávam nedokonalosť vo všetkých ohľadoch. Keby bol svet dokonalý, bolo by všetko príliš úžasné a dobré. Ale svet nedokáže byť dokonalý už len preto, lebo sme všetci iný a pod pojmom dokonalosť sa každému predstaví niečo iné, všakže?

Tak, okuliare asi nebudú. Na šťastie pána boha, ďakujem! Som naozaj rada. Myslím, že by mi to aj prekážalo. Ale nemôžem prehlásiť, že som maximálne spokojná, pretože by som okuliare chcela skúsiť. Nemám problém si to priznať ;) A pochybujem, že ste si nevšimli tú dávku sarkazmu a irónie, ktorou píšem. Ani neviem prečo, skrátka sa tak cítim.

Začínam byť v pohode, duševne. Neviem. Zotavujem sa z toho obdobia.. je to ako anorexia. Najprv bulímia, a za tým hneď anorexia, lenže toto je trochu.. miernejší prípad.. Diali sa isté udalosti, ktoré neboli vôbec príjemné. A potom.. potom každodenné opovržlivé pohľady, slzy a depresie. Opovržlivé pohľady boli z mojej strany na seba samú. Postupom času sa však pomaličky zmierujem s tým, ako vyzerám a už sa nad tým nepozastavujem tak, ako napríklad pred týždňom. Dosť mi pomáha, keď sa pri kúpaní na seba samú nepozerám do zrkadla. Keď sa nevidím, keď nevidím to, čo som zač, je mi lepšie. Je to zvláštne, pretože som vždy sama seba skúmala a upokojovala sa, že to nie je také strašné.

Ale teraz, teraz, keď nevidím to, ako vyzerám, keď sa do zrkadla na seba pozriem iba keď sa idem učesať, je mi lepšie. Naozaj. Nemyslite si, že som nejak psychicky narušená či čo. Nie. Len mi je skrátka takto trochu lepšie. =) Môžte si myslieť- och, posratá puberťáčka má problémy kvôli postave. Hm. Skúste si so mnou vymeniť telá aspoň na týždeň a názor by ste zmenili tak radikálne, ako ešte nikto nikdy.

Ach.

Keď o tom píšem, je to horšie, ako keby sa nad tým iba usmejem a nepozerám sa na seba. Musím to analyzovať do väčšej hĺbky, než je potrebné. Ale snažím sa zahmlievať si myseľ, snažím sa urobiť to tak, aby som to ako robot bez citov napísala, aby som sa nad tým nepozastavovala, išla ďalej, aby sa mi nevykrúcali ústa a nečervenali sa mi oči. A celkom sa mi to darí.

Ale, ešte sa chcem vrátiť k jednej veci- "ako robot bez citov" som určite nemyslela, že roboti nemajú city! Náhodou, prídu mi ako zvieratká. Nehovorím o mikrovlnke alebo vysávači, hej :D ALE napríklad niečo ako Walle. Nevidela som to, ale príde mi to také smutné.. tak fajn, priznávam si to. Som mierne psychopatická- príde mi ľúto robotov a plyšákov, keď sú osamotený. A možnože trpím paranojou, že mám nutkanie všetko zachraňovať.

Ako tak pozerám, dosť som sa rozpísala. A na keré hovno obrázky? NECHCE SA MI.

*letterless*

19. listopadu 2011 v 14:03 | posted by L.
Pch. Lezie to celé krkom, vieš, Bože? Ach no. Nezmôžem sa na nič viac. Dnes som bola v NZ, išli sme kúpiť novú sedačku. Práve sa na nej vyhrievam a div, že nepradiem ako mačka. Krásna je.

Včera som bola na Breaking Dawne. Ach, ku koncu som si chytala hlavu a skoro som vrieskala. Belle sa zlomily väzy a hneď na to jej rezali brucho a všade samá krv a vyzeralo to, ako keby má zomrieť a proste FUJ. Ale úžasné to bolo <3 Ešte raz musím pozreiť. Everytime again. <3 Pišťala som, keď..

1) ukazovalo na začiatku výrobcu- Summit a oblaky okolo toho.
2) bol na obrazovke JACOB <3 ÁÁÁÁÁrgh, mňaaaaaaaau :D

No fakt. Teraz.. s blogom. Nič moc, píšem, iba keď sa maximálne nudím alebo keď musím- teda nie že by ma niekto nútil, to iba ja tak hovorím :D

Páči sa mi, že to mám v paži. Že to mám ako J.S. všetko na háku, a to doslova :D Už neriešim. Zastavím sama seba, keď idem vytvárať ďalšiu zbytočnú hádku a terorizovať. Odmala svoju najhoršiu, maximálne dominantnú vlastnosť poznám a dosť mi prekáža. Ale teraz, teraz sa všetko mení. Teraz už nebudem tým, kým som bola. Zlá, terorizačná, organizovačná. Egoista ešte byť môžem :D Aj zlá. Niekedy aj organizovačná (áno, to slovo som si asi vymyslela :D). Ale už nebudem terorizovať. Nenávidím sa za to.
_____________________________________________________
OTVÁRAM NAD TÝM ÚSTA. :OO
_____________________________________________________

*Zadajte nadpis*

13. listopadu 2011 v 13:10 | posted by L.
Ech, jop. Som tak pekelne unavená, že mám chuť sa z toho ach. *-*
Dnes som bola jazdiť aj so S., viezli nás jej dedo a babka. Boli sme na vychádze.. a so S. stále hovoríme: "Majme hocikoho, len nie Yagha alebo Cora." A jasné. Ja Yagho, ona Coro :D :D Fakt šťastie. Pre informáciu- týto dvaja valaškovia sú najtvrdohlavejší ťuťmovia (teda ak nerátame Kajtánu a Lucu- chýbaš mi, Luci! :( ). Dávnejšie som ešte vymyslela.. :D

Yagho- nočná mora z Elm Street
Coro- masaker motorovou pílou :D :D

Pravdivé, fakt :D Ale tak.. Yagho či Coro- na vychádzke sú našťastie obidvaja v pohode- robia to, čo kone pred nimi (takto to robia všetky kone, okrem Gality, tá je poslušná <3 ). Ale na jazdiarni.. platí výrok horevyššie uvedený. :D

Dosť zlé to bolo. Mala to byť cvalovka, ale nakoniec sme cválali asi iba 15 zo 60 min. ! Ja som k tomu mala veľké sedlo a pri cvale som lietala na všetky strany, nepríjemné. A viete aké nervy som mala na (podľa Alex, Júlie a Hanky) "ňuňáčika", keď sa zohol žrať trávu a ja som mu tú ehemetnú gebuľu nemohla zdvihnúť ?! :D

Nabudúce idem BEZVÝHRADNE na jazdiareň. Ach joj. Prídu baby, tak sa idem najesť.

Prečo majú všetci šťastie v magický dátum okrem mňa?!

12. listopadu 2011 v 17:35 | posted by L.
Jasné, poznáme sa. Všetci máte jedenásteho jedenásty dvetisícjedenásť šťastie, všetci do jedného okrem mňa. Našla som si jedného. Je to blbec a sukničkár. Nájdem si druhého. Zadaný. A ten tretí? PF. "VRAJ" ma "chce". Je to ťažko uveriteľné- pri mojom výzore. Ale ja si skrátka malý flirtík odpustiť nemôžem :D

Ach.. a asi budem nosiť okuliare. Neviem, či ma to teší. V poslednej dobe musím veľa krát dlho klipkať, aby som mohla zaostriť- a popri tom na trinásťročnej prehliadke som prečítala bez väčších problémov aj mini písmenká v poslednom riadku, čo nedokáže každý. Ale.. keď už, tak nejaké weiferky :D

Nemám čo písať. Kurnik.

I´ll be an actress. Oh, no, shit!! I´ll have something more..

11. listopadu 2011 v 17:55 | posted by L.
Oh, my, Gosh. Dnes na angličtine sme sa "rozprávali" o tom, čím chceme byť v dospelosti. Herečky, speváčky, právnici.. to tretie je ako tak pravdivé. Ale.. nemám pocit, že by sa mohli tie prvé dve tým ľuďom splniť. Ale možonože..!!! Nebudem sa vysmievať cudzím snom- predsa aj ja snívam niečo dosť náročné- mať "mini ranč" alebo byť uznávaná skokanka v anglickom štýle..

Každý máme svoj sen, a keby chceme, tak sa nám všetky splnia! A od tejto chvíle sa zaprisahávam, že budem na sebe maximálne drieť aby som si všetky sny splnila. Som pripravená na sklamania, pády a neúspechy. To skrátka k životu patrí. Ale pôjdem hlavou proti múru, a svojho sna sa nevzdám!

Ale na ten sen sa nepýtajte, lebo sama neviem.. :DD Inak.. statočne môžem prehlásiť, že Bavorák X6 mi ukradol srdce. Čierny, samozrejme.. aaaááárgh! Nádhera.. nemôžem sa na to vynadívať.. veď tak či onak- keď sa nerátajú šporťáky (<3) a džípy, Mercedes je ŽEVRAJ naj-luxus, potom su BMV a Audi.. síce my máme dve Audi, Bavoráky sú podľa mňa krajšie. Aj keď.. niektoré audinky ujdú :))

A.. to je asi všetko. Dovidenia :))

Takto sa, do riti tam, už žiť nedá!

10. listopadu 2011 v 20:14 | posted by L.
Kurňa tam! Ja to už neozaj nezvládam. Stále si vravím- musím sa zmieriť s tým, aká som, a že to bude lepšie. Ale to sa do **** nedá! Nemusím sa o nič u nikoho pokúšať. Pozriem náhodou jednu babu zo školy.. je z vedľajšej triedy. Vyzerá hádam na 15, je krásna, milá, sympatická. A potom sa k nej prirovnám ja.

Klipkám očami tak moc, ako to ide. Ale nejde to. Fakt nie. Pozriem na spolužiačky a strácam chuť žiť. Viete na koľko vyzerám? Na.. 8? Kurňa, a tak sa niekedy aj správam! Táto fraška zvaná život síce už stratila význam, ale teraz pomaly stráca cenu aj celá jeho podstata.

OH, no. Please..no! But I must for my good future.

8. listopadu 2011 v 20:03 | posted by L.
Musím to urobiť. Viete, akú dávku seba prekonávania musím do seba vložiť?

You´re looking at me and you´re acting like.. i´m not.

6. listopadu 2011 v 17:35 | posted by L.
Ona je naozaj umelkyňa! ♥
....
Ona spieva. Klavír hrá.. ona vyzerá asi prvý krát normálne. Lady GaGa! :)
...
...
Dnes som bola na koňoch.. a bohvieako spokojná nie som. Čanda bola tak strašne neposlušná! Nedokázala som ju ubrzdiť ani zatočiť doľava.. strašné nervy som mala. Nabudúce si BEDZPODMIENEČNE pýtam Galitu.
...
Čakáte na zmysluplný článok? :D Načákate sa. ;*
...
Ozaj.. mám knižku- životopis Lady GaGa, po česky, na šťastie. :) Zaujímavé, ale ťažké frázy. Presne túto..

It whispers and cracks under my feet.

5. listopadu 2011 v 17:41 | posted by L.
Kráčala som s červenými očami po prázdnej ulici a nechala nohy, aby si chodili kade chcú, počúvala som pukot a šušťanie lístia pod mojimi topánkami a miesto hučiacej hudby v mp3 prehrávači som počúvala najkrásnejšiu hudbu na svete, ktorá vznikne skĺbením ticha a vetra. Chcela som rozmýšľať nad všetkým, chcela som vyriešiť problémy. Všetky. Staré veci z leta ma trápia ešte dnes, a napriek tomu, že už sa nič nerieši a nedeje, to moje srdce nechce nechať ísť a stále to v sebe drží pod najpevnejším zámkom z ocele a železa zároveň.

Chcela som nechať plynúť myšlienky, ale vždy som sa pri jednej zarazila a rozmýšľala som nad niečím úplne iným s pocitom lenivosti, že sa mi nechce premýšľať. Vietor sa mi nebezpečne pohrával s už aj tak rozstrapatenými vlasmi. Nehádala som sa s ním a chodila ako neživý tvor. A nič také sa ani nedialo. Ale.. keď všetko v sebe strašne dlho držíte, inak sa nedá. Chápete? Asi nie.

Neviem čo písať. Neviem, čo robiť. Nechávam to tak, ale je to ako môj tieň. Keď som v spoločnosti, stráca sa pod tieňmi ostatných ľudí. Ale keď som sama? Je široký a čierňejší než inokedy.

Žeby začnem grafičiť?

5. listopadu 2011 v 8:56 | posted by L.
Strašne sa nudím. Doobeda nemám ani čo robiť.. dobre, musím upratať celý dom, ale to mi bude trvať asi pol hodinu. A teraz? Nechce sa mi vstávať a mám čas. Takže začnem asi pridávať trochu grafiky. Len do rubriky THEME. A nečakajte nič moc.. :D

Baby, just tell me, what´s this and why today?

4. listopadu 2011 v 18:20 | posted by L.
HI PEOPLE! :) Nechápem, prečo som dala smajlíka. Mala by som dať úplne nasratého. Úplne NARUBY. Ale totálne. Aj keď, môžem byť rada. Pretože nie je to tak že.. nahovno. Je to iba akože nahovno. A keď je to iba akože na hovno, je to vždy lepšie, ako iba na hovno samotné. Nechápete, nechajte tak. Zistila som, že toto je najlepšia cesta ako si žiť a neriešiť- skrátka pohoda. Kľud.
A vlastne, prečo je všetko na hovno? Lebo sa to posralo. Ale doslova. Môj pes sa posral. V dome. Keď bol šteniatko, hravo sa naučil, že sa doma nepokakáva. On sa nikdy v dome neposral. NIKDY. No dnes odišla mama. On bol sám doma. Niečo zožral a posral sa. Do mojej izby!!! Keby je to iba ho*no. Nepoviem, nejako to zvládneme. Ale toto? Toto bola sračka, to bolo... ako grcka. Vysral sa mi na prah dverý a samé frčky naokolo. Neverila som tomu.
...
Nedokázala som uveriť vlastným očiam. Hlavne keď som prišla domov a ovalil ma smrad. Bolo to o to ťažšie, pretože môj otec a ja - nám vždy príde na vracanie pri takýchto veciach, dokonca ja by som to možnože zvládla a vydržala dlhšie ako on. Dedko bol na chalupe. Mama odišla. Nikto nikde. Polovicu sme pomocou dýchacieho prístroja alá handra zvládli. A potom, ako spasenie z neba.. BUM! Prišla babina. Hravo to zvládla a ja som mala pokoj :D
Ja a Šani si cválame :)) A za Šaniho zadkom pysk Kajtány :)
...
Pretože som chcela ísť na cintorín. S kamoškami. O hodinu sa to posunulo. Najprv sme šli na Šípok na dedov a Táničkin hrob, potom sme už skoro po tme išli do Šimnovian. A nakoniec sme sa na Šimnoviansky cintorín nedostali. Išli sme domov o piatej, po tme, ale úplnej. Som prekvapená sama zo seba- už by som mala nasraté v gatiach až po kolená. A dnes? Ja som bola tá, ktorá im vyvsetlovala pravidlá a ukľudňovala ich. Nebála som sa. Prvý krát v živote som sa nebála.
...
A čím to bude? Tím, že sa môj pes posral? Dúfam, že nie. :D To by bolo dosť zvlástne, si myslím. Inak.. inak asi nič. Možno to, že som na seba nie moc hrdá za to, že na dušičky som nešla na žiaden hrob. Ale, dnes som si to vynahradila. :)) Tak čo. Dovi dopo, už po mne nič nechcite.
...
Áno, viem, že chýbajú slová. Pocity. Myšlienky. Problém? Nerieš.Te.

I Love You I Love You I Love You!

31. října 2011 v 17:23 | posted by L.
Som najšťastnejšia osoba na svete. Naozaj. Nikto šťastnejší byť- v tejto chvíli- nemôže! Keby nie som taká unavená, aj by sa mi chcelo skákať od radosti až po vrchol Sochy Slobody v New Yorku! Ach. Ach ach ach. Dnes som si normálne sedela doma, zrazu niekto zazvoní. No, jednuducho.. vybrali ma do nejakej modelingovej agentúry! Vraj videli moje fotky, už máme aj zmluvu podpísanú- samozrejme, rodičia boli pri tom. Zajtra sa začína fotiť. A viete čo ešte? Robím si z vás srandu :D :D Som šťastná z niečoho úplne iného.


Totižto.. Bola... som... na... FARME!!! Hééj hééj jupí jupí jéééj! :D Prišla som trochu skôr a maznala som sa s mimoriadne priateľskou Goldy. Vedúca mi oznámila, že ide na vychádzku aj s Galitou a ešte dvoma koňmi. Takže bolo o TRI kone menej. To je dosť. A bolo nás strašne veľa. Mne Filip zadelil poslednej kona.. a hádajte koho! KAJTÁNU!!! Najkrajšieho, najdivokejšieho a najtvrdohlavejšieho koňa! Vždy som po nej túžila. Potom som ju asi pol hodinu kefovala, lebo tam bol dosť veľký rozruch- hodina sa začala o pol hoďku neskôr.
...
A potom Filip volal s vedúcou a tá mu povedala, nech mne dá Šantyho, lebo že by som sa na Kajtáne dosť natrápila.. Ale nevadí mi to, pretože Šani bol úžasný! :) Síce som ho musela bičíkom poriadne vytrieskať, aby poslúchal, nevadí. Na konci bol chudák strašne spotený.. A nechápem, prečo mi dali zrovna Šantyho- veď to je najväčší kôň, a ja najmenšia! :D Nevadí, bolo super. Nabudúce pôjdem na celý deň a dám si aj dve jazdy..
Inak k tej téme týždňa- už sa mi zobrazuje a je to na nič. NARUBY?! Ako.. čo mám na túto tému napísať? Téma by mala byť jasná a jednoducho pochopiteľná. Napríkald ZVIERATÁ. INTERNET. HUDBA. VSEMÍR, skrátka hocičo, toto boli iba hlúpe príklady.To je asi všetko, čo som chcela, dneska možno ešte nejaký článok napíšem. Idem si uvariť Spagetty Carbonara (milujem!) a tak. Dovi dopo :)

Do riti, kde je téma týždňa?!

31. října 2011 v 9:05 | posted by L.
Tschüss! Našla som si čas a čakala som, že vám hneď pekne krásne šupnem tému týždňa. Ale, žiaľbohu, nešupnem!! Pretože sa mi tu nič neukazuje, neviem to nájsť! Do riti tam. Prosím, ak viete aká je téma týždňa, napíšte mi do komentárov.. :) Ďakujem už vopred. Inak tento článok bude taký.. o ničom. :D Jeden obrázok a rozhodla som sa vám dať všetky moje obľúbené citáty/anekdoty. Dúfam, že sa zasmejete spolu so mnou. :)))
...
Čítajte si nahlas :
Bežkom, behom, behotom.
Skočkom, skokom, ______. (DOPLŇ) :DD
...
Aaa, nazdar Milane!"
"Ticho, jsem tu s manželkou."
"Milane, tequilu jako vždycky?"
"Krucinál, ticho, jsem tady s manželkou."
Na pódiu probíhá striptýz, striptérka už odhodila všechno a najednou volá:
... ... ... "Tak pánové, kdo z vás je nejlepší?"
A celá restaurace křičí: "Miláááááááán!",manželka naskočí do taxíku,on za ní, a
ona začne nadávat:
"Myslela jsem si, že jsi normální chlap, a ty jsi takové prase!"
Taxikář se ohlídne a říká:
"Teda Milane, takhle protivnou kur*u máš prvně! :DD
...
Za 5 minut som z5..a ak nie, tak si to prečítaj znovu.
Ď :)
:D :D :D
...
Kôň je to najväčšie šťastie ktoré ma mohlo v živote stretnúť!!!!!!!
...
Klop, klop klop.
- Kto to klope v mojej hlave?
- To som ja, červík mozgožrút.
- Hííííííííííí???? A ty čo robíš v mojej hlave?
- Hladujem :D
...
Opri sa o mňááa .. Ja sa ti uhnéém .. Ty spadneš na zem .. Ja smiechom umriem :D :D
...
Najväčší darček, ktorý môžeš niekomu dať je tvoj čas..pretože keď niekomu daruješ čas, daruješ mu kúsok života, ktorý už nevrátiš.....
...
Keď sa ma opýtaš čo robím za šport a ja ti poviem že jazdectvo, odpovieš, že to nie je šport. Že si len sedíme na zadku a vozíme sa. Že k tomu nepotrebuješ ani zručnosť ani silu. Ale spadol si niekedy zo skoro dvojmetrovej výšky 35 kilometrovou rýchlosťou? Zdvihol si sa, oprášil špinu, nasadol a skúšal to znova? Ovládal si niekedy niečo 5x silnejšie než si ty sám bez akéhokoľvek násilia? Skočil niečo väčšieho než si ty sám? Robil niekedy vôbec niečo čo ťa jediným zlým krokom môže zabiť? Vlastne k jazdectvu potrebuješ niečo viac než len silu a zručnosť. Potrebuješ vytrvalosť, porozumenie, priateľstvo, pokoru, rešpekt a odvahu. Tak skôr ako začneš súdiť, najskôr sa zamysli.
...
A na záver obrázok..

Thank you, Gosh! =)

30. října 2011 v 17:31 | posted by L.

...
Good Evening. Chcela by som poďakovať bohu za to,...
...
že som sa narodila, kde som sa narodila a nie v chudobe v Afrike!
že som zdravá a všetci okolo mňa tiež!
že mám milujúcu rodinu, psa a pár ozajstných priateľov!
že moju matku osvietil a pred tromi rokmi jej v Googli vsunul inzerát na moju milovanú farmu!


Ten obrázok.. dozvedela som sa názov toho fontu a nemohla som si to odpustiť, musela som niečo spatlať.. :D Tento článok bude naozaj krátky a informatívny (šak ako vždy, nie?). Tak. Vzhľad tu určite ešte dlho nechám, pretože sa mi celkom zapáčil. Takže o dizajn sa báť nemusíte. Stálejší návštevníci mohli postrehnúť, že časom pribúdajú rubriky, mottá, logá blogu a boxy, či už horné alebo dolné.
...
Ak dostanem nejaký nápad, možnože niečo nové pozmením alebo tak. Ďalej.. prispievanie bude tiež takéto, pretože dnes sme boli na turistike a zajtra idem na kone. Síce iba na hodinku a pol, ale aj to je niečo.. :) No nie? :) Potom vám chcem ešte povedať, že v najbližšej dobe by mali pribudnúť nejaké diskusie, pretože zatiaľ bola len jedna. Možno zajtra napíšem na tému týždňa- ak teda bude zaujímavá. Ak nebude, napísala by som samozrejme niečo na tému koní.. takej sa určite dočkáte. Možno to bude zaujímať iba niektorých ľudí, možno nikoho, ale mne na tom nezáleží, napíšem to tak či tak.. :D :D
Krásny obrázok.. ↑ Asi som už povedala všetko, čo som chcela, takže ahojte.. :)

Skrátka sa už nemôžem dočkať..

30. října 2011 v 8:40 | posted by L.
Szervusz! Áno, správne, práve som použila maďarský jazyk na pozdrav na tomto blogu. To mi už musí pekne prepínať, čo? :D Nechajte tak, som čerstvo zobudená. Dneska dali výnimočne zaujímavý program- na Markíze. Najprv bol Alf, potom Priatelia a teraz Krok za Krokom. Hm. Pozerám na televízor s vypnutým pohľadom, ako inak. V zábere je Kate ako sa rozpráva s nejakými dámičkami.
...
Nevládzem. Naozaj nevládzem. S*ať to všetko! Do bodky!! Mierne povedané. A prečo? Ani neviem. Som v pohode, akurát, že mi nič nevychádza podľa mojich plánov. Nič. A čo drahá L. s tým chce urobiť? Nič. Nechá to tak, plynúť samo od seba a dá voľný priestor skutočnosti, ktorú sama ostatným tvrdí v podobných situáciach. Snažím sa niečo spatlať do skicára. Áno, za hodinku som nababrala ceruzkou dievčatko. Nič moc. Oproti oku alebo Bátoričke.. je to machuľka nakreslená štvor- ročným dievčatkom, alebo chlapčekom.
Dávali nejakú reklamu na Travel Channel a bol tam znázornený nejaký divoký západ, kone a cowboys. Alebo slovensky, kovboji. Haha. Smiešne. Či?
...
A preto som nadšená a nedočkavá a nasratá zároveň. Chýba mi to. Chýba mi ten zápach farmy a sena a konských srstí a dupot tých obytých kopýt. Strašne moc. Viete, ako sa premáham? Ako sa premáham, aby som neupadla do histerického plaču? Veľmi moc. Veľmi. Predstavte si, že váš život tvoria knihy, bez nich neprežijete ani sekundu. A máte knižku stále pri sebe. Ale čo mám hovoriť ja? Za "knižkou" musím cestovať tridsaťsedem kilometrov a to len raz za jeden alebo dva týždne. Tak si to skúsme zobrať takto.
Ale zajtra.. zajtra tam prídem! Síce iba na jednu hodinu, ale aj tak.. je to pre mňa úžasné! Zregenerovanie starých buniek, dobitých buniek, ktoré boli zničené uplynulými dňami. Konečne. To je všetko, čo na to môžem povedať. Konečne.


Už nikdy!

29. října 2011 v 16:04 | posted by L.
Ciaó! Dneska je to celkom fajn, aj keď trčím doma- nikto nikam nejde. Mám to na háku, nevadí. Ale.. mama mi kúpila jedno veľké balenie Maxi Kingov a teraz som sa skoro udusila naozaj. Dala som si jeden, a keď som ho dojedla, nemohla som prehltnúť. Začalo ma bolieť hrdlo a opuchlo mi.. dala som si nejakú tabletku a už je to trochu lepšie. Ale bolo to naozaj... nepríjemné, prinajmenšom.
----
Premýšľam, že zvolím trošku jednoduchší dizajn, pretože tento je síce jednoduchý na stavbu (záhlavie, motto, voliteľný horný a stránka), ale to záhlavie mi príde príliš komplikované. Ale tak prečo nie. Nevadí mi to až tak strašne- chcela by som ho tu nechať do konca novembra. Takže sa mi to možno aj podarí.. :D

A možno aj nie.

Samozrejme.

Všimli ste si to?

Píšem jak retard.

Hej hej.

No čo.

Kurnik!

Tak ok, začínam.

Naozaj, nerobím si srandu.

Dobre.

Tak a môžeme pokračovať, už som sa dostatočne.. ehm.. ako to nazvať? Vyjašila. :D No to hej. To, že moje články nevypovedajú o mne, z mojej duše, si nemusíte všímať. Nejako mi to v poslednej dobe nejde, otvoriť sa okoliu je pre mňa ťažšie ako kedykoľvek inokedy.

No cuž. Dovidenia.

As your shadow crosses mine, it´s to easy.

29. října 2011 v 9:14 | posted by L.
Buenos Días, amigas. Už len pozdrav mi pripomenul, že by som mala opäť vkráčať na španinu. Už som dve hodiny chýbala, lebo sa mi nechcelo. A naozaj ju budem potrebovať, ak chcem ohúriť N. Chceme ju s X prekvapiť. Ale teším sa na ňu! Už som ju tak dlho nevidela a ona je tak ďaleko.. a teraz príde aj s bračekom ♥.

Yellow diamonds in the light..
And we´re standing side by side..
As your shadow crosses mine..
What it takes to come alive..
...
Ľudkovia moji, mrzí ma to síce dosť, ale budem musieť obmedziť moju činnosť- som tu strašne veľa, včera večer ma strašne bolela hlava a teraz ma bolí tiež. A to len z notebooku! A to určite neprichádza do úvahy, keďže idem v pondelok jazdiť. Ešte ochoriem a zase by som kvôli zdraviu musela rušiť jazdu. Tak to teda určite nie! Inak ďalšia vec, čo mi nepripadá moc úžasná v týchto dňoch je, že sa bude posúvať čas. Čiže zajtra, keď sa zobudíte ako keby o siedmej, bude len šesť. Som z toho úplne mimo- nechápem tomu posúvaniu a je to pre mňa skrátka niečo nepochopiteľné a nedokážem sa s tým zmieriť.
----
Dnes ráno som si tiež uvedomila viac než inokedy, aká je tá príroda krutá. Včera večer sme pozerali na ČT 2 film o lososoch, ako putovali od narodenia do morí či kde to, a potom sa vracali na miesta, kde sa narodili, rozmožovať. A viete ako to miesto nazývali? :D Trtiště. :D Ale skrátka, počas tej púte sa našli aj menšie vodopádiky. A tam lososy museli skákať. A tam čakali medvedíky.. a domyslite si. Ja som bola síce možno dosť krutá, ale nemohla som si odpustiť a držala som palce medveďom, ktorý asi 6 mesiacov nejdeli (najmä medvedici s mláďatami). Ale aj tak, lososy majú dosť krutý osud. Narodia sa, migrujú do mora viac ako 10 000 km, potom o štyri roky prejdú zase 10 000 km tam, kde sa narodili a tam sa idú vytrieť. Keď sa vytrú, na tom istom mieste zomrú a medvede ich zožerú.
...
Takto by som nedokázala žiť- ich jediný životný cieľ je migrovať a rozmnožiť sa- a potom zomrieť a byť zožratý medveďmi. A niektorých zožerú medvede už počas cesty. Ale bol to ešte slabučký odvar oproti tomu, čo som videla dneska ráno. Najprv boli zábery z mora, ako chobotnica strážila svoje vajíčka, a bola vysilená. Príde si tam slizká murena a utrhne jej chápadlo. Prídu ďaľšie a trhajú jej ďalšie chápadlá. O pár dní neskôr prídu kameramani na to isté miesto a chobotnica tam nebola. Vajíčka tiež zomreli- nemal sa kto o ne starať. A že mureny nie sú svine. Je strašne ťažké pre mňa chápať kolobech prírody- potravinový reťazec. Každý musí jesť a iný kvôli tomu zomierať. Je to jednoduché prečítať či povedať, ale pochopiť to a zmieriť sa s tým je milión krát zložitejšie.
...
Potom sa presunuli k tuleňom, ako požierali tučniaky len kvôli sardinkám v ich žalúdku- keď všetky sardinky vyžrali, odhodili bezvládne telá tučniačikov na pláž a odišli. Tfuj, svinstvo. A to nehovorím o levoch.. tý zabili najprv matku sloníčata a potom, keď mláďatko prišlo k svojej mŕtvej matke, zabili aj jeho. Nehovoriac o tom, ako leopard zabil čerstvo narodené mláďa matky- byvol. Matka útočila na leoparda 12 hodín, až potom sa vzdala. Skrátka, príroda je strašne krutá. A to ma privádza aj k myšlienke, že môj život nebudem žiť zastrčená v kanceláríí s viac posratou chrbticou ako teraz, a budem lietať po celom svete. Inšpiruje ma to- zelené hory a plytké potôčiky, krásne vodopády a moria.. neviem čoho sa to týka, ale chcem to skúsiť! :) Nikdy nehovrorte nikdy.
...

And I Dream Every Day.. :)

28. října 2011 v 16:14 | posted by L.
Bonjour :) Pravdepodobne nie ste slepý a všimli ste si nový vzhľad. Ten predošlý by som tu kľudne nechala aj dlhšie, ale jeseň bude za chvíľu u konca a nebol tu žiadny jesenný design. Tak predsa.. som s ním 100% spokojná, namakaný, a predsa jednoduchý. V záhlavý je možné v pravom rohu hore pobadať dva obrázky lapača snov, a nemusia sa tam hodiť. Popravde, ani sa tam nehodia. Ale ja som si nemohla pomôcť- práve mi mama darovala jeden krásny lapač, a k tomu ešte tyrkysový! Nižšie v článku je aj foto.

Moja psychická situácia sa postupne- pomaly ale isto- zlepšuje, za čo som, samozrejme, nesmierne vďačná. A ďalšia vec, ktorú som v priebehu uplynulých dní zistila- a tá už nie je dobrá- je, že mám ďalšie obmedzenie potravy. Už dosť, že mám intoleranciu laktózy- nemôžem mlieko ani nič mliečne, ale teraz som už alergická aj na ananás a orechy. Ananás je ešte v pohode- iba mi stŕpnu ústa a niekedy krváca jazyk. Ale minule som si dala orechovú bonboniéru, vyhádzalo sa mi čelo a skoro som sa udusila. A verte, vtedy som sa moc happy necítila. No dobre, neudusila som sa. Iba mi totálne opuchlo hrdlo a úplne strašná pachuť mi lietala v hrdle..
----
Dnes som si "upratala izbu"- resp. cca iba posteľ. :D Roztiahla som si ju a pohádzala tam vankúše- aby som sa tu mohla pohodlne usadiť a grafičiť si s Notebookom a v tom niekto zazvonil. Kamarátka ma volala von. Prečo nie? Vypla som všetko a o hodinu som sa vrátila. Prečo? Lebo som sa skoro pošťala.. :D :D A teraz som tu.

Mimochodom, som zaľúbená do novej piesne od Rihanny. Teda, skôr do klipu.. Nemám slov. Milujem to! :)

Asi sa nikomu nechcú takéto "dlhokáááánske" články čítať, a tak sa s vami lúčim. Idem pozrieť moje zlatíčka, t.j. Dainn, Matu, Hakiku a Megan Roux. :) Dovidenia.

Just wanna be like another people..

27. října 2011 v 20:34 | posted by L.
Bonjour :) Neviem, či sa svet na mňa dohodol alebo sa moje dni pretekajú v tom, že ktorý bude horší, ale je to na prd. Dneska to bolo vyznamenanie. Opäť som si posrala celé ráno, len svojou neprispôsobivosťou. Prišli po mňa kamošky, mali sme ísť do skateparku. Len tak, na rampu, je tam prča. Hneď mi začali vyčítať, prečo neberiem skate. A načo? Vedia sa oni sk8tovať? Nie, ani ja to poriadne neviem. Iba by to bolo na obtiaž, a kto by sa s tým trepal tam aj naspäť? JA.

Potom chceli ísť úplne iným smerom, ako bolo plánované a kľudne by ma nechali ísť samú po opustenej ceste vedľa lesa plného feťákov. Tak som sa otočila, vybrala sa domov. Začali po mne vykrikovať, že sa nemám tváriť že ich nevydím a podobne. Dačo som im ukázala a odpochodovala preč.

Potom som stratená a sama putovala popri rieke, plakala som a počúvala žblnkot dnes výnimočne čistej rieky a nechala vietor pohrávať sa mi s vlasmi. Stratila som oporu aj v hudbe. Mám tam všetky možné žánre- moje obľúbené a dokonca aj dve rockové a metalové pesničky, také otrepané a staré. Od Joan Jett- I love Rock´n´roll a od ACDC Highway to Hell. A hudba mi nepomohla.
----
Jednoducho a pekne povedané, vysrala sa na mňa. Ako väčšina. Mám taký pocit, že som si zvykla. A zvykám si.

Postupne. Úplne na všetko. Serie ma toľko vecí, že by som sa najradšej zmenila úplne od základov. Nebudem radšej písať čoho sa to dotýka, pretože je to príliš osobné. Asi som už zmienila všetko, čo som chcela, čiže s pokojným svedomím môžem odpochodovať z tohto blogu. Na dnes. Dovidenia.


Never say, I´m not, cause I´ll be hot.

27. října 2011 v 9:36 | posted by L.
Hi, honeys. Pekný deň. Konečne vypadnem von! Nudím sa doma, ale vážne. Neviem, čo by som také napísala. Hovorím, že strácam inšpiráciu, len sa nudím, a tak vám píšem môj ďalší nezmyselný článok bez akejkoľvek šance nájsť neexistujúcu pointu. Táto veta mi práve vyznela ako najdlhšie anglické slovo- Floccinaucinihilipilification. Absolútne netuším, čo to znamená, dokonca ani Translater mi to nedokázal preložiť.. .:D Ale to myslím naozaj. Čistá pravda. :D Chcela som vám ešte zdeliť, že téma Dážď ma zaujala, čiže by to aj relatívne mohol pribudnúť nejaký taký článoček týkajúci sa tejto témy.

Preto som vlastne urobila horný rozcestník, kde sa pomocou DIARY dostanete.. no hádajte kam. Stavím sa že na to neprídete! :D Tak fajn, nebudem za mršku a poviem vám to. Do denníčka!! :D WOOOOW. STANDING OVATION! :D :D Som si istá, že práve robíte doma mexické vlny, keď som vám prezradila, kam sa dostanete. :D Vlastne jediná nová rubrika, ktorú som urobila, je THEME. :) Takže tak.

Nemám ani poňatia, čo vám ešte také zdelím.

I really think, i´m in ****. Oh, terror.

26. října 2011 v 17:40 | posted by L.
Helo. Myslím, že články už tak často písať nebudem- nie je o čom, to zaprvé, a za druhé, strácam šmrnc a píšem nezáživne. A to ma naozaj, seriózne vážne nebaví. Lezie mi to na nervy. Neznášam to tu. Celé, do bodky, od hlavy až po päty. A to myslím pekelne vážne. Naozaj. Neklamem!

Čo by som vám ešte také povedala? Už nič. Dnes som bola vonku a skoro stále sme sa smiali. A to len kvôli D/V, T, M, MM a F. Teda na tom, ako nemáme šance. Ak ste nerozumeli, nevadí. Taktiež sme merali výškové rozdieli a zistili sme dosť zarážajúce fakty, musím povedať. Nie som si istá, že či ma tešia. Asi áno. Nie, kurnik nie! Do riti tam. Asi áno. Ale aj nie!

Myslím si, že ten zmätok v mojej hlave je nepriehľadnuteľný. A keby ten zmätok je iba dnes.. Pff. To by bolo naozaj super.

Ako sa tak ráno ponáhľam do školy, premýšľala som. Nie, nie je to obvyklé, zvyčajne si kráčam so zadubeným výrazom a oči upieram niekde do neznáma. Premýšľala som hlavne o tom, ako žijem ja a ako žijú ostatný. Oproti väčšine spolužiaček si žijem priemerne, oproti menšine si žijem v blahobyte. Som spokojná. Ale tieto materiálne veci ma netrápia.

Skrátka uvažujem, je hodné nenávidenia to, že mám šťastie a žijem dobre? Je hodné nenávidenia to, že riešim skrátka iné problémy? Nie, stačí sa pousmiať, pomyslieť si, že človek na to raz príde a ísť ďalej. A ja na to pomaly prichádzam a začínam byť viac a viac na sratá, aj na všetkých ľudí okolo.

Ani ma zatiaľ moc nič neserie.. Možno to, že ma osralo dievča, čo sa tvárilo ako najlepšia priateľka /v realite, nie je na blogu/ a potom ma odkopla. A teraz sa mi tak strašne líška, že mi je z toho až zle. Now, I really ** you, honey. Vtiera sa mi, všetko mi chváli. Najprv modrú ceruzku (stratila som čiernu), ktorá sa skoro nikomu nepáčila, a viem, že ona neznáša takéto "vyčnievajúce kúsky", čiže by bola zásadne proti.

Potom slovník. VŠETKO! A ešte ma pozvala aj k nim domov. No nenaserie to? Lebo mňa to už neserie. :D A možno ma durdí (áno, zase ten môj babičkin slovník) ešte Trochot. Je to sviniar. Sme "kamaráti"- no iba sa zdravíme.. :D Skrátka známi a on nemá ani kúsok hamby a príde sa tam pred nás olizovať so svojou frajerkou. Keby to je ktokoľvek iný, je mi to totálne u riti a nepozastavujem sa nad tým. Ale toto bolo prinajmenšom nechutné.


Je to iba pocit alebo som sa prvýkrát naozaj rozpísala? XD XD

Is it really needed to know every second in my life?

25. října 2011 v 15:44 | posted by L.
Prajem pekný deň. Dúfam, že ho mal aspoň niekto pekný. Pretože u mňa je to stále na ho*no, dnes obzvlášť. Už ráno o šiestej som sa pochytila, celý deň som mala zlú náladu. A teraz ešte lepší bonus- chcela som ísť na rampu. V daždi. S kamoškami. Skrátka úplne úžasný spôsob, akým byť na vzduchu- teda pre mňa.

Lenže, nemôžem. Musím kysnúť doma. No nie je to úžasné? Chytám nervy. Dnes bude naozaj úplne vzrušujúco. Kysnúť doma, dýchať teplý vzduch a kukať na plafón. Čo viac si môže človek priať? Dosť mi stačilo, že mám už pos*aný celý deň v škole, musí to byť aj doma? Ale nevadí- idem si nafarbiť vlasy, čiže mám čo robiť.

Už ma moje vlasy nudia. Takže si idem opäť použiť moju milovanú oranžovú, ale tentokrát si nedám celé vlasy, ale iba ofinu. A to pekne do detailu. Hm. Práve je pustený Step by Step a ja sa nedokážem sústrediť už vôbec na nič. A písanie článkov mi už tiež vôbec nejde. Zaspávam pri každom jednom článku a musím sa premáhať, aby som ho dopísala do priemernej dĺžky.

Čo by som vám ešte povedala? Myslím, že už nič. Zajtra pôjdem von aj keby čo bolo.. A mimochodom, niekedy cez prázky idem na kone! :) Teda ak sa nepohádam s rodičmi. Takže.. asi nepôjdem. Do riti tam.

Tak trošku inak..

24. října 2011 v 19:30 | posted by L.
Trošku som obmenila vzhľad- síce ten istý obrázok, ale bez menu a všetko okolo toho je skrátka iné. A páči sa mi to.. :) Inak určite niekedy bude nový vzhľad- jesenné farby, čajík alebo listy.. ale myslím si, že bude ten istý štýl ako je teraz, pretože mi to príde veľmi sympatické. :)

Inak mám dve správy. A obidve dobré !! Prvá je, že som sa náhodou od babky dozvedela, že dostanem maliarsky stojan. Druhá je, že sa učíme iba zajtra. V stredu ideme do Nitry, vo štvrtok máme riaditeľské voľno a od piatku máme prázdniny, a tie budú trvať až do utorka. Je to pre mňa maximálne dobrá správa- budem celé dni vonku, dúfam že poprší a strašne moc by som chcela ísť na kone.. neviete si ani len predstaviť, ako mi to chýba.

Chýba mi to viac ako kyslík! Nevadilo by mi, keby ma odpoja z internetu, ani keby som musela spať na slame. Spôsobuje mi to smútok a zabíja to hormóny šťastia- chýba mi to. Ale ak tam pôjdem, budem šťastná minimálne mesiac. A to myslím vážne.

Ahojte. :)

it´s everything na hovno.

24. října 2011 v 14:56 | Lau®a [monroel]
Ach. Lezie mi na nervy, ako sa nedokážem odosobniť od starých vecí, či ľudí. No dobre, od ľudí možno. Ale od vecí? A odosobniť sa? A JA? Ha-ha. Nedokážem to. Vidíte to Comic Sans Ms písmo? Dala som ho sem preto, že mi pripomína E-stránky. Lebo som sprostá a furt sa obzerám späť, chcem stále vrátiť staré veci na svoje miesto.

A tak aj pomaly zabúdam na to, že treba žiť, ísť ďalej a užívať si každú sekundu života. Lenže.. ja to tak nejak nedokážem, nedokážem zabudnúť na staré veci a príde mi clivo (áno, vážne som použila toto slovo podobné slovu cvikla). Ale.. musím sa prekonať a zmením trošku písmo na také, aké tu bolo pôvodne. Je to síce len malý krôčik k zlepšeniu sa, ale predsa aspoň nejaký je.

Takže s tými príbehmi a básňami. Oh, shit, Laura honey. Len kvôli tomu, aby som sa vrátila do minulosti a žila si v spokojnej dobe, ktorá vtedy ešte existovala. Neznášam to. Je mi z toho zle. Čiže to taktiež znamená, že takýchto schyzofrenických výlevov sa tu objaví v poslednej dobe dosť. A navyše.. už nemám žiadnu inšpiráciu- o celebs ma písať nebaví, názory sa mi tiež nechcú písať. Takže tak. I´m poppycock. All things in this world are poppycocks.
.
P.S.: Žeby sa stávam fanúšičkou Justina Biebra? Modlite sa prosím so mnou, aby to nebola pravda, pretože dnes som si stále pohmkávala Baby! Od toho bu*íka!! Prosím, nech to nie je pravda!!

Na svete nie je človek tak múdry, aby poznal celú svoju hlúposť.

23. října 2011 v 14:00 | Lau®a [monroel]
Pekný deň prajem. Dneska je priam nádherné jesenné počasie- sychravo, tmavo, a zima. Ale mohlo by aj trošku popršať.. či? To je jedno. Chcela by som sa trochu dopracovať k...

...mojej spokojnosti.

Ohľadom mojich trinástin. Neboli to nijaké extra narodeniny, ale dá sa povedať, že som spokojná. Úplne úžasné boho-chic nohavice ma potešili. Taktiež sa v darčekových taškách objavil nový slovník (krásny!!), retiazka s príveskom a kozmetika.

 
 

Reklama