Je čas na *poriadny* článok.

21. listopadu 2011 v 13:05 | posted by L. |  archive
Ja viem, som tak strašne zodpovedná, že navštevujem obľúbené blogy a píšem sem pravidelne dlhé články. Ou, to by bolo krásne, však? Ale ja uznávam nedokonalosť vo všetkých ohľadoch. Keby bol svet dokonalý, bolo by všetko príliš úžasné a dobré. Ale svet nedokáže byť dokonalý už len preto, lebo sme všetci iný a pod pojmom dokonalosť sa každému predstaví niečo iné, všakže?

Tak, okuliare asi nebudú. Na šťastie pána boha, ďakujem! Som naozaj rada. Myslím, že by mi to aj prekážalo. Ale nemôžem prehlásiť, že som maximálne spokojná, pretože by som okuliare chcela skúsiť. Nemám problém si to priznať ;) A pochybujem, že ste si nevšimli tú dávku sarkazmu a irónie, ktorou píšem. Ani neviem prečo, skrátka sa tak cítim.

Začínam byť v pohode, duševne. Neviem. Zotavujem sa z toho obdobia.. je to ako anorexia. Najprv bulímia, a za tým hneď anorexia, lenže toto je trochu.. miernejší prípad.. Diali sa isté udalosti, ktoré neboli vôbec príjemné. A potom.. potom každodenné opovržlivé pohľady, slzy a depresie. Opovržlivé pohľady boli z mojej strany na seba samú. Postupom času sa však pomaličky zmierujem s tým, ako vyzerám a už sa nad tým nepozastavujem tak, ako napríklad pred týždňom. Dosť mi pomáha, keď sa pri kúpaní na seba samú nepozerám do zrkadla. Keď sa nevidím, keď nevidím to, čo som zač, je mi lepšie. Je to zvláštne, pretože som vždy sama seba skúmala a upokojovala sa, že to nie je také strašné.

Ale teraz, teraz, keď nevidím to, ako vyzerám, keď sa do zrkadla na seba pozriem iba keď sa idem učesať, je mi lepšie. Naozaj. Nemyslite si, že som nejak psychicky narušená či čo. Nie. Len mi je skrátka takto trochu lepšie. =) Môžte si myslieť- och, posratá puberťáčka má problémy kvôli postave. Hm. Skúste si so mnou vymeniť telá aspoň na týždeň a názor by ste zmenili tak radikálne, ako ešte nikto nikdy.

Ach.

Keď o tom píšem, je to horšie, ako keby sa nad tým iba usmejem a nepozerám sa na seba. Musím to analyzovať do väčšej hĺbky, než je potrebné. Ale snažím sa zahmlievať si myseľ, snažím sa urobiť to tak, aby som to ako robot bez citov napísala, aby som sa nad tým nepozastavovala, išla ďalej, aby sa mi nevykrúcali ústa a nečervenali sa mi oči. A celkom sa mi to darí.

Ale, ešte sa chcem vrátiť k jednej veci- "ako robot bez citov" som určite nemyslela, že roboti nemajú city! Náhodou, prídu mi ako zvieratká. Nehovorím o mikrovlnke alebo vysávači, hej :D ALE napríklad niečo ako Walle. Nevidela som to, ale príde mi to také smutné.. tak fajn, priznávam si to. Som mierne psychopatická- príde mi ľúto robotov a plyšákov, keď sú osamotený. A možnože trpím paranojou, že mám nutkanie všetko zachraňovať.

Ako tak pozerám, dosť som sa rozpísala. A na keré hovno obrázky? NECHCE SA MI.
 


Komentáře

1 Dainn | Web | 21. listopadu 2011 v 20:06 | Reagovat

Ahoj, vôbec nevadí, že si tu dlhšie nebola:) A čo sa týka toho desginu, tak ďakujem a milujem jednoduché biele desginy, takže také budú;D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.