Baby, just tell me, what´s this and why today?

4. listopadu 2011 v 18:20 | posted by L. |  archive
HI PEOPLE! :) Nechápem, prečo som dala smajlíka. Mala by som dať úplne nasratého. Úplne NARUBY. Ale totálne. Aj keď, môžem byť rada. Pretože nie je to tak že.. nahovno. Je to iba akože nahovno. A keď je to iba akože na hovno, je to vždy lepšie, ako iba na hovno samotné. Nechápete, nechajte tak. Zistila som, že toto je najlepšia cesta ako si žiť a neriešiť- skrátka pohoda. Kľud.
A vlastne, prečo je všetko na hovno? Lebo sa to posralo. Ale doslova. Môj pes sa posral. V dome. Keď bol šteniatko, hravo sa naučil, že sa doma nepokakáva. On sa nikdy v dome neposral. NIKDY. No dnes odišla mama. On bol sám doma. Niečo zožral a posral sa. Do mojej izby!!! Keby je to iba ho*no. Nepoviem, nejako to zvládneme. Ale toto? Toto bola sračka, to bolo... ako grcka. Vysral sa mi na prah dverý a samé frčky naokolo. Neverila som tomu.
...
Nedokázala som uveriť vlastným očiam. Hlavne keď som prišla domov a ovalil ma smrad. Bolo to o to ťažšie, pretože môj otec a ja - nám vždy príde na vracanie pri takýchto veciach, dokonca ja by som to možnože zvládla a vydržala dlhšie ako on. Dedko bol na chalupe. Mama odišla. Nikto nikde. Polovicu sme pomocou dýchacieho prístroja alá handra zvládli. A potom, ako spasenie z neba.. BUM! Prišla babina. Hravo to zvládla a ja som mala pokoj :D
Ja a Šani si cválame :)) A za Šaniho zadkom pysk Kajtány :)
...
Pretože som chcela ísť na cintorín. S kamoškami. O hodinu sa to posunulo. Najprv sme šli na Šípok na dedov a Táničkin hrob, potom sme už skoro po tme išli do Šimnovian. A nakoniec sme sa na Šimnoviansky cintorín nedostali. Išli sme domov o piatej, po tme, ale úplnej. Som prekvapená sama zo seba- už by som mala nasraté v gatiach až po kolená. A dnes? Ja som bola tá, ktorá im vyvsetlovala pravidlá a ukľudňovala ich. Nebála som sa. Prvý krát v živote som sa nebála.
...
A čím to bude? Tím, že sa môj pes posral? Dúfam, že nie. :D To by bolo dosť zvlástne, si myslím. Inak.. inak asi nič. Možno to, že som na seba nie moc hrdá za to, že na dušičky som nešla na žiaden hrob. Ale, dnes som si to vynahradila. :)) Tak čo. Dovi dopo, už po mne nič nechcite.
...
Áno, viem, že chýbajú slová. Pocity. Myšlienky. Problém? Nerieš.Te.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.