I really think, i´m in ****. Oh, terror.

26. října 2011 v 17:40 | posted by L. |  archive
Helo. Myslím, že články už tak často písať nebudem- nie je o čom, to zaprvé, a za druhé, strácam šmrnc a píšem nezáživne. A to ma naozaj, seriózne vážne nebaví. Lezie mi to na nervy. Neznášam to tu. Celé, do bodky, od hlavy až po päty. A to myslím pekelne vážne. Naozaj. Neklamem!

Čo by som vám ešte také povedala? Už nič. Dnes som bola vonku a skoro stále sme sa smiali. A to len kvôli D/V, T, M, MM a F. Teda na tom, ako nemáme šance. Ak ste nerozumeli, nevadí. Taktiež sme merali výškové rozdieli a zistili sme dosť zarážajúce fakty, musím povedať. Nie som si istá, že či ma tešia. Asi áno. Nie, kurnik nie! Do riti tam. Asi áno. Ale aj nie!

Myslím si, že ten zmätok v mojej hlave je nepriehľadnuteľný. A keby ten zmätok je iba dnes.. Pff. To by bolo naozaj super.

Ako sa tak ráno ponáhľam do školy, premýšľala som. Nie, nie je to obvyklé, zvyčajne si kráčam so zadubeným výrazom a oči upieram niekde do neznáma. Premýšľala som hlavne o tom, ako žijem ja a ako žijú ostatný. Oproti väčšine spolužiaček si žijem priemerne, oproti menšine si žijem v blahobyte. Som spokojná. Ale tieto materiálne veci ma netrápia.

Skrátka uvažujem, je hodné nenávidenia to, že mám šťastie a žijem dobre? Je hodné nenávidenia to, že riešim skrátka iné problémy? Nie, stačí sa pousmiať, pomyslieť si, že človek na to raz príde a ísť ďalej. A ja na to pomaly prichádzam a začínam byť viac a viac na sratá, aj na všetkých ľudí okolo.

Ani ma zatiaľ moc nič neserie.. Možno to, že ma osralo dievča, čo sa tvárilo ako najlepšia priateľka /v realite, nie je na blogu/ a potom ma odkopla. A teraz sa mi tak strašne líška, že mi je z toho až zle. Now, I really ** you, honey. Vtiera sa mi, všetko mi chváli. Najprv modrú ceruzku (stratila som čiernu), ktorá sa skoro nikomu nepáčila, a viem, že ona neznáša takéto "vyčnievajúce kúsky", čiže by bola zásadne proti.

Potom slovník. VŠETKO! A ešte ma pozvala aj k nim domov. No nenaserie to? Lebo mňa to už neserie. :D A možno ma durdí (áno, zase ten môj babičkin slovník) ešte Trochot. Je to sviniar. Sme "kamaráti"- no iba sa zdravíme.. :D Skrátka známi a on nemá ani kúsok hamby a príde sa tam pred nás olizovať so svojou frajerkou. Keby to je ktokoľvek iný, je mi to totálne u riti a nepozastavujem sa nad tým. Ale toto bolo prinajmenšom nechutné.


Je to iba pocit alebo som sa prvýkrát naozaj rozpísala? XD XD

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.